Svetový deň ŽP: Ako narábame s odpadom?

Martina Trojak, moderátorka
Viete, kam sa dostane odpad? Z fabriky, nemocnice alebo zo stavebnej rekonštrukcie. Dnešný deň 5. jún je Svetovým dňom životného prostredia, je príležitosťou ukázať, že odpad nie je len ekologická téma, je to čoraz naliehavejší problém pre ľudí, ktorí vzniká tam, kde chýba infraštruktúra, politická vôľa a spoločenská zhoda na riešeniach. Pokiaľ s tým nezačneme niečo robiť, nevyhnutne nás to dobehne systémovo, ekonomicky aj zdravotne, tvrdí Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. My sa tejto téme budeme venovať s jej podpredsedom, pánom Jánom Chovancom v tejto chvíli. Dobrý deň, pán Chovanec, vítam vás vo vysielaní.

Ján Chovanec, podpredseda Asociácia priemyselných zväzov a dopravy
Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Martina Trojak, moderátorka
Tak v úvode si prosím hneď povedzme. Ako narábame s odpadom na Slovensku v tomto roku a prípadne koľko odpadu sa nám darí recyklovať v porovnaní so stavom napr. spred desiatich rokov?

Ján Chovanec
Začnem na začiatku možno trošku negatívne, ale skončím pozitívne pri tejto otázke. Čiže Slovensko žiaľ aj v roku 2025 relatívne veľa odpadu skládkuje. Takým dobrým indikátorom toho alebo tých štatistík je komunálny odpad, ktorý hovorí o tom, že toho komunálneho odpadu končí na skládkach aj v roku 2025 približne 40 %. Na druhej strane recyklujeme celkom dobre, tam sme na úrovni 51 %. No a prečo sme sa k tomu dostali alebo teda čo potrebujeme bustnúť v rámci alebo teda podporiť v rámci toho nakladania, tak je to odklon odpadu zo skládkovania. Začiatkom tohto roka sa mala zaviesť povinná úprava odpadov, ktorá mohla nejakým spôsobom odložiť alebo teda ten odpad premiestniť povedzme na energetické zhodnocovanie alebo zvýšiť ešte recykláciu, ale žiaľ, na Slovensku väčšina miest skládkuje okrem Bratislavy, Košíc a Prešova. Čiže naozaj s tým skládkovaním sme v tej druhej polovici európskych krajín, no ale to pozitívum je naozaj tá recyklácia komunálneho odpadu. Tu sme za 10 rokov, povedzme od zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016 skutočne navýšili ten objem recyklácie z 23 % na aktuálnych 51, čiže v tomto sme naozaj veľmi dobrí.

Martina Trojak, moderátorka
Čiže chýba nám povinná úprava odpadov?

Ján Chovanec
Chýbajú nám kapacity na odklon odpadov zo skládkovania. Tá úprava odpadov, ktorá sa mala zaviesť a kvôli konsolidačnému balíčku, ktorý teda sa spustil koncom minulého roka, politici posunuli túto úpravu o 2 roky, ale naozaj okrem tej úpravy potrebujeme aj nejaké energetické koncovky, tzn. zariadenia na energetické využitie odpadov, kde ten odpad skutočne skončí. Využije sa jeho energetická hodnota, premení sa na teplo alebo elektrickú energiu a toto skutočne môže pomôcť pri odklone nerecyklovateľného odpadu zo skládok.

Martina Trojak, moderátorka
Poďme sa pozerať tie čierne skládky, ktoré nás trápia. Každý piaty kilogram odpadu končí na skládke, každý šiesty Slovák, žije aspoň kilometer od čiernej skládky cez pôdu, vzduch a vodu sa tak vracajú ľuďom nebezpečné rôzne toxické látky, ťažké kovy, napr. Takže koľko ich na Slovensku je a aké druhy odpadu sa nachádzajú na čiernych skládkach?

Ján Chovanec
Na začiatku poviem, že aplikácia, ktorá relatívne dobre monitoruje čierne skládky, vznikla na Slovensku, tak možno aj preto máme celkom dobre zmapované tie čierne skládky. Ale takým premiantom alebo na prvom mieste v rámci európskej 27 je Rumunsko, ktoré identifikuje alebo dokázalo detekovať približne 15 000 čiernych skládok, my sme na úrovni nejakých 12 000. Za nami sú popri napr. Maďari, Chorváti, Taliani, ale tam sú rádovo tie objemy od 2 do 5000 čiernych skládok. Na Slovensku, napr. najviac čiernych skládok na povedzme ten meter štvorcový sa nachádza v okrese Trebišov, potom Michalovce, taktiež Košice-okolie alebo aj Dunajská Streda. No a čo sa na tých skládkach nachádza. Tak väčšinou na čiernych skládkach vidíme stavebný odpad, plasty, komunál, sklo, kovy, ale aj povedzme nebezpečný odpad, dokonca aj tekuté odpady, ale tie sa nachádzajú už len v takých jednotkách percent, problém čiernych skládok ako takých je okrem toho environmentálneho rizika, teda kontaminácie zemín po podzemných alebo povrchových vôd, aj zdravotné riziko pre obyvateľov WHO alebo Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že teda taká bezpečná vzdialenosť od čiernej skládky pre obyvateľov 1 km. No a to riziko je povedzme premnoženie škodcov, parazitov a riziko šírenia infekčných chorôb.

Martina Trojak, moderátorka
A aké sú podľa vás príčiny toho súčasného stavu narábania s odpadom na Slovensku?

Ján Chovanec
Naozaj chýba nám tu infraštruktúra odpadového hospodárstva. Chýba nám taká legislatíva, ktorá by naozaj podporila nové investície a práve pri tej úprave odpadov sa stalo to, že teda odpadový sektor investoval alebo nalial milióny do úpravy odpadov, do liniek na úpravu odpadov, no a vláda to posunula o 2 roky a minimálne 60 miliónové investície do NBÚ liniek teraz stoja a čakajú teda na termín, kedy sa spustí úprava odpadov.

Martina Trojak, moderátorka
No to nie je ale dobrá situácia pre Slovensko?

Ján Chovanec
Áno, áno, naozaj tá kontinuita napr. v Českej republike, kedy si povedzme Česká republika povedala, že ideme obmedzovať skládkovanie a v roku 2020 zaviedla postupné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, žiadna vláda to nemenila a po dvoch, troch rokoch toho postupného zvyšovania poplatkov za skládkovanie sa investície prihlásili a vidíme tam naozaj veľký rozvoj do zariadení, ktoré teda nezneškodňujú odpad, ale vedia s tým odpadom nakladať iným spôsobom, teda energetické zhodnocovanie alebo teplárne alebo bioplynové stanice, proste všetko, čo sa dá využiť, nemá končiť na skládke, ale má sa zrecyklovať alebo využiť ako zdroj energie.

Martina Trojak, moderátorka
Tak toto je veľmi príkladná implementáciu na Slovensku, veľmi dobrý príklad. Ale poďme sa teraz pozrieť, ako je to s vývozom odpadu do zahraničia a koľko z toho tvorí ten nebezpečný odpad?

Ján Chovanec
No, vývoz odpadov, ako som spomínal pri tých komunálnych odpadoch je tiež veľmi dobrý indikátor toho stavu odpadového hospodárstva. Tzn. čím krajina viac odpadu vyváža, tým teda niekde pláta nejaký problém, čo sa týka spracovania. Slovensko vyváža približne 120 000 ton alebo notifikácie povolené na vývoz odpadu sú na úrovni 120 000 ton. Ak sa pozrieme na rok 2019, tak tam sme boli na úrovni 23 000. Čiže nárastol ten objem tých povolení o 100 000, hej? Tzn. niekde tu je problém, ten priemysel produkuje tieto odpady, ale asi nemá teda kde ich spracovať, ak sa pozrieme na tie problémové nebezpečné odpady, tak približne 40 % tvorí, tvoria nebezpečné odpady z toho celkového objemu vyvezených odpadov do zahraničia.

Martina Trojak, moderátorka
Teraz sa poďme pozrieť na takú vašu malú štatistiku. Týka sa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorej ste podpredsedom. To energetické zhodnocovanie odpadu, podľa tých vašich údajov klesá z 5,1 % z roku 21 na takmer 3 % z roku 23. No tak toto si poďme povedať, že prečo sa to vôbec deje. Zatiaľ, čo v mnohých krajinách Únie je toto energetické zhodnocovanie odpadu rastie, ako ste aj spomínali, a teda na Slovensku tento podiel klesá, takže kde vidíte možno hlavné príčiny takéhoto vývoja, okrem teda tej legislatívy, ktorú ste spomínali na tej kontinuity. Ja viem, že to sú asi také závažnejšie problémy, ale existujú ešte aj nejaké iné?

Ján Chovanec
No áno. Tie zariadenia, ktoré sú na Slovensku, musia spĺňať najnovšie limity na prevádzkovanie. Volajú sa najlepšie dostupné technológie a tie sa každé 4 roky prehodnocujú, no a ten stav pravdepodobne súvisí s tým zastaraním tých zariadení, tzn. ten objem odpadu nám narastá, ale zariadenia na spracovanie povedzme nebezpečných odpadov na Slovensku máme strašne málo spaľovní, nebezpečný odpad, ktoré samozrejme sa musia prispôsobovať najnovším normám. No ak ich nesplnia alebo teda ten prevádzkovateľ nemá financie, ani povedzme zo štrukturálnych fondov a nie vlastné, tak tú spaľovňu zatvorí alebo naozaj tá spaľovňa je povedzme tak už prevádzkovo zastaralá, že nedokáže celý objem kapacity, ktorý ponúka v priebehu roka spracovať. Čiže sú to ako keby 2 cesty, prvá cesta je, že ten odpad nám kontinuálne rastie, lebo priemysel sa rozvíja a na druhej strane nám tie kapacity postupne klesajú a to sa odzrkadľuje na tých štatistikách.

Martina Trojak, moderátorka
A vieme si aj povedať, že ako vplýva, ako veľmi vplýva skládkovanie a nedostatočná recyklácia na napr. získavanie nových firiem zo zahraničia, prípadne nových investorov. Prihliadajú na tento fakt, ako je to pre nich dôležité?

Ján Chovanec
Samozrejme je. Tak, ako som už spomínal, v zahraničí je ten pomer tej recyklácie, skládkovania, energetického zhodnocovania úplne iný ako na Slovensku a väčšina tých zahraničných investorov prichádza na Slovensko investovať v podobných rámcoch alebo teda v normách, aké majú zavedené v domovských krajinách. Tzn. napr. pre Automotive alebo pre veľa zahraničných spoločností je absolútne nulová tolerancia pre skládkovanie svojich odpadov, tzn. snažia sa veľa odpadu recyklovať, prípadne energeticky zhodnotiť. Poviem taký príklad známeho výrobcu žiaroviek na Slovensku, ktorý teda pochádza z Nemecka, tak v Nemecku ten odpad z výroby používajú ako podklad pod cesty, no na Slovensku tento odpad končí na skládke. Čiže tá Slovenská pobočka má veľmi zle čísla aj z pohľadu povedzme EHD, no a toto naozaj môže do budúcna odrádzať spoločnosti investovať na Slovensku okrem pracovnej sily, okrem dovozných ciel a iných teda problémov drahých energií, je aj tá koncovka pre nich dôležitá. Tzn. potrebujú ekologické spracovanie odpadov, ak tu na Slovensku nemajú, tak môže to byť limitujúci faktor povedzme investovania na Slovensku pre zahraničné spoločnosti.

Martina Trojak, moderátorka
A v tejto súvislosti si môžme povedať aj to, ako sa k nášmu hospodáreniu s odpadmi stavia únia.

Ján Chovanec
Tak Únia sa stavia k tomu nášmu nakladaniu tak, že teda napr. tým, že sme odložili úpravu odpadov pred skládkovaním a odkladáme ju už od roku 2021, tak spustila voči Slovensku infringement, tak isto neuzavreli sme 21 skládok ešte v minulom období, aj keď teda ministerstvo teraz akceleruje to postupné uzatváranie, ale Európska únia nastavila určité ciele pre všetky členské štáty, my sme sa pri vstupe do Európskej únie zaviazali splniť tie ciele, no a výsledkom je, ak ich dlhodobé neplníme aj v iných sektoroch, nejaká, nejaká žaloba z pohľadu Európskej únie, čo teda je pre nás kľúčové a je v roku 2035 znížiť objem skládkovania pod 10 %. No a ak teraz skládkujeme 40 % a ostáva nám 10 rokov, tak obávam sa, že tento cieľ je naozaj splniteľný, nesplniteľný. Uvidíme, ako to dopadne. Ale môže to takisto vyústiť do povedzme nejakej žaloby, infringementu voči Slovensku a potom následne aj do relatívne vysokých pokút.

Martina Trojak, moderátorka
Na záver pán Chovanec, aké posolstvo by ste pri príležitosti dnešného Svetového dňa životného prostredia odkázali nám všetkým? Lebo veď environmentálna situácia a aj jej budúcnosť sa nás bytostne dotýka.

Ján Chovanec
Tak ako všetky, aj neziskové organizácie, ochranári, ale aj priemysel, moderný priemysel pozerá na odpady ako na zdroj, tak taktiež pozerá na tú odpadovú pyramídu, tzn. že všetci by sme sa mali stále zamyslieť nad tým, či teda ten odpad, ktorý povedzme produkujem, ako napr. textilný odpad, neviem ešte raz použiť, prípadne niekde kuchynský odpad formou kompostovania premeniť na hnojivo a ak teda nejaký odpad nám vznikne, tak naozaj kľúčové je, čo najviac toho odpadu vytriediť, aby ho potom zberové spoločnosti aj recyklátory vedeli premeniť na nejaký recyklát, teda minimalizovať tvorbu odpadu a hlavne minimalizovať tvorbu zmesového komunálneho odpadu.

Martina Trojak, moderátorka
Ďakujem veľmi pekne, že ste nás uviedli do tejto problematiky a celkom pekne ho vysvetlili. Za rozhovor ďakujem podpredsedovi Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Jánovi Chovancovi.

Ján Chovanec, podpredseda Asociácia priemyselných zväzov a dopravy
Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a ešte pekný deň.