03.09.2025
Ušiel nám odpadový vlak?
Top hráči investujú a Taraba volá po nových prevádzkach, no Slovensku dochádza čas.
Skládky a nečinnosť vlády sú časovanou bombou. Riskujeme pokuty, nechávame zarábať okolité štáty a ohrozujeme si už beztak nekonkurencieschopný priemysel.
Musíme podporiť zhodnocovanie odpadu a odkloniť sa od skládkovania. To tvrdil v zásade každý minister životného prostredia, vrátane toho dnešného, Tomáša Tarabu. Aj napriek tomu je Slovensko v tejto oblasti stále na chvoste Únie. Do zeme totiž zakopávame až 40 percent smetí, európsky priemer je o takmer polovicu nižší.
Odborníci apelujú, aby sme do sektora urýchlene investovali. Nielenže nám hrozia pokuty, ale prichádzame aj o pridanú hodnotu, zárobky a ohrozujeme vlastný priemysel. Ten musí reportovať znižovanie emisií, čo môže, len ak ho recykluje alebo energeticky zhodnotí v spaľovni.
Situácia je kritická, no projektov, ktoré by ju pomohli zvrátiť, je skutočne málo. Medzi posledné sa radí najnovšia injekcia najväčšieho slovenského spracovateľa odpadu KOSIT. Firma neďaleko Prešova ohlásila investíciu do spracovateľského centra na úrovni 800-tisíc eur. „Cieľom je vybudovať modernú linku. Tá vytriedi a upraví odpady vhodné na opätovné použitie, recykláciu alebo ďalšie zhodnotenie, čím minimalizuje obsah ukladaný na skládky,“ uvádza investor v zámere.Skládky sú časovaná bomba, export rastie
Investor vďaka novým zariadeniam plánuje oddeliť, ľudovo povedané, zrno od pliev a hodnotnú časť odpadu, pre mnohé firmy cenný výrobný vstup, opätovne použiť. Prevádzka by mala takto ročne spracovať približne 27-tisíc ton. I keď ide pomerne o veľké zariadenie, stále je to len kvapka v mori. Len pre predstavu, podľa najnovších dát ministerstva životného prostredia sme v predminulom roku vyprodukovali 13,6 milióna ton smetí. Pätinu vytvorili domácnosti, zvyšok priemysel.
Dobrou správou podľa Zväzu odpadového priemyslu je, že v oblasti recyklácie napredujeme. Aktuálne dokážeme takto spracovať približne 51 percent zvyškov. Hlavným kameňom úrazu sa však stáva časť, s ktorou ďalej naložiť nevieme. Čo s ňou teda robíme? Zakopávame ju do zeme, ako naši predkovia v minulom storočí, zatiaľ čo zvyšok Európy rieši tento problém spaľovňami. Skládkam však zvoní umieračik. Nové nemôžeme otvárať a tie súčasné zas rozširovať. Ročne pritom do nich uložíme približne 2,5 milióna ton, ich zostatková kapacita je sedem miliónov ton, čo vystačí približne do roku 2027.
A čo potom? Buď budeme disponovať novými spaľovňami, alebo necháme na vlastnom odpade zarábať iných a ako najpriemyselnejšia krajina Európy budeme naďalej ohrozovať konkurencieschopnosť celého priemyslu. Príkladom možnej pohromy je podľa šéfa Zväzu odpadového priemyslu Jána Chovanca aj slovenský výrobca žiaroviek s centrálou v Nemecku, ktorého nemenoval. „V domácej krajine odpad používajú ako podklad pod cesty, na Slovensku končí tento odpad na skládke,“ konštatuje Chovanec s tým, že to môže do budúcnosti spôsobiť odklon možných investícií do iných krajín. To isté platí aj pre automobilky, strojárske spoločnosti a mnohých ďalších.Kositu to nevyšlo, na scénu prišiel Slovnaft
To, že Slovensko má obrovský problém v tejto oblasti už dnes, môžeme vidieť aj na vývoze odpadov. Tie boli ešte v roku 2019 na úrovni 23-tisíc ton, dnes to je 120-tisíc ton. Inými slovami, namiesto toho, aby sme posilnili svoj segment, v ktorom pracuje 3 900 ľudí a ročne generuje obrat na úrovni 350 miliónov, nechávame zarábať prevádzky v okolitých krajinách.
Vypuklosť problému bola viditeľná aj na nedávno mediálne prepieranej likvidácii nebezpečných PCB látok, ktoré viac ako tri desaťročia boli súčasťou areálu Chemka Strážske. Namiesto toho, aby však likvidácia prebehla doma, uskutočnila sa pre nedostatočné kapacity vo Viedni, za čo platíme vysoké sumy a Rakúšania to môžu energeticky zúročiť.
Situáciu mala pritom v posledných rokoch záujem zvrátiť práve snaha Kositu. Ten plánoval na pozemkoch Dusla pri Šali za 125 miliónov eur vybudovať spaľovňu. Ani po šiestich rokoch prieťahov pri posudzovaní projektu na životné prostredie však neuspel a spor s rezortom životného prostredia skončil až podaním sťažnosti na Generálnej prokuratúre.
Najnovšie s reálnym projektom prichádza aj bratislavský Slovnaft. Ten chce za 200 miliónov eur vybudovať triediacu linku a zároveň aj spaľovňu. Vyrobená energia má nahradiť fosílne palivá v rafinérskych procesoch a zásobovať teplom môže aj časť Bratislavy.O spoločnosti Kosit
Odpadového hráča vlastní Wood & Company Waste Management Fund. V tomto roku by skupina mala dosiahnuť obrat 100 miliónov eur. Spoločnosť v minulosti rezonovala najmä pre rekordný projekt, ktorý síce dostal zelenú, no aj tak v ňom nemohli pokračovať. Subjekt vlastní jedno z dvoch slovenských zariadení na energeticke využitie odpadu v Košiciach. Plánuje tam za 27 miliónov eur vyrábať aj vodík, na ktorý majú jazdiť tamojšie autobusy. Podnik okrem toho v tomto roku ohlásil aj vstup na poľský trh.Česi bojujú s odpadom vďaka európskym peniazom
Zo spaľovne sa stala investícia podobná ako baterkáreň či veterný park vyrábajúci energiu. Všetci vieme, že ich potrebujeme, no nikto ich nechce mať za domom. A to aj napriek tomu, že vo Viedni nájdete celkovo štyri spaľovne, ktoré sú situované v obytných zónach. V dánskej metropole Kodaň sa dokonca na streche jednej takejto prevádzky lyžuje, nájdete tam aj bar či lezeckú stenu. Francúzsko má týchto zariadení podľa Bielej knihy energetického zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike z roku 2020 126, Nemecko 121, Rakúsko 11 a Česko štyri.
Z úspechu Česka by sme sa podľa riaditeľa odboru koordinácie financovania dekarbonizácie zo Štátneho fondu životného prostredia Českej republiky Oldřicha Mužíka mali poučiť. U nášho suseda má byť po dostavaní aj rozpracovaných projektov až 13 týchto zariadení, čím by sa mala situácia tohto trhu z hľadiska likvidácie zvyškov zlepšiť. Navyše potvrdil, že viacero zariadení dokázala krajina postaviť aj vďaka európskym peniazom z Modernizačného fondu, priemerná dotácia bola na úrovni 54 percent.
V tejto oblasti sú len dve cesty. Buď po vzore Západu podporíme spaľovne s možnosťou využitia európskych peňazí a obmedzíme zakopávanie smetí do zeme, alebo budeme naďalej skládkovať, neplniť vlastné sľuby a platiť mastné pokuty Bruselu.
Zdroj: hnonline.sk